Zjednodušene sa dá povedať, že slnolam je stabilne namontovaná konštrukcia na budove, do ktorej sú osadené tieniace prvky- lamely.
Na čo slnolamy slúžia
Slnolamy boli vyvinuté ako prekážka prechodu nežiadúcich slnečných lúčov cez stavebné otvory najmä pre niekoľkoposchodové presklené budovy, kde bolo individuálne tienenie každého okna samostatne neekonomické, nepraktické a nie veľmi estetické.
Tento spôsob tienenia sa využíval prevažne pri komerčných budovách, ale v poslednej dobe nachádzajú slnolamy stále častejšie uplatnenie aj na rodinných a bytových domoch.
Základná funkcia slnolamov, ktorou je obmedzenie prechodu nežiadúcich slnečných lúčov cez stavebné otvory, však zostáva nezmenená. Dôležitým faktom rozhodujúcim o použití slnolamov je aj znižovanie prevádzkových a inštalačných nákladov na klimatizáciu a ventiláciu budov.
Z histórie slnolamov
Počas svojej existencie sa ani slnolamy nevyhli modernizáciám a úpravám. Vzhľadom k dráhe slnka, ročným obdobiam, tvaru budov a ich orientácii sa navrhujú rôzne riešenia slnolamov. Na Slovensku boli slnolamy prvýkrát použité na novej budove Matice slovenskej v Martine na ochranu knižničných fondov.
Z materiálov sa na výrobu slnolamov najčastejšie používa hliník, ktorý vďaka svojej nízkej hmotnosti nezaťažuje fasádu budovy, ale využíva sa aj oceľ a drevo. Tvar a prierez lamely môže byť rozličný, prevažne sa využívajú prierezy tvaru C, Z a šošovkovité tvary rôznych veľkostí.
Schopnosť skla dobre prepúšťať svetlo sa využíva pri sklených slnolamoch. Takéto slnolamy zabezpečujú dostatok svetla prenikajúceho do budovy, pričom dostatočne znižujú riziko oslnenia. Najnovšie technológie umožňujú integrovanie fotovoltaických článkov, pomocou ktorých sa dá získať lacná solárna energia počas celého roka.
V modernej architektúre sa slnolam stal zároveň prvkom určujúcim a dotvárajúcim výraz budovy.
Typy slnolamov
Podľa systému tienenia sa slnolamy delia na pevné a pohyblivé.
Pevné slnolamy sa skladajú z lamiel rôznych tvarov a dĺžok pevne ukotvených do konštrukcie, ktorá býva osadená spravidla pred oknom alebo fasádou. Podporná konštrukcia býva najčastejšie zhotovená z povrchovo upravenej ocele alebo z hliníka. Pri tomto type slnolamu je poloha lamiel fixne určená od 0° do 90°, uhol náklonu sa líši v závisloti od výrobcu, typu lamely, orientácie svetových strán, sklonu presklenia atď.
Použitie pevných slnolamov:
- na tienenie malých plôch, kde nie je možné vyrobiť funkčnú žalúziu alebo roletu
- pri požiadavke na atypický tvar tienenia
- na miestach, kde nie je možné umiestniť ovládanie pohyblivých tieniacich systémov
- na miestach, kde nie je požiadavka na naklápanie, sťahovanie alebo vyťahovanie lamiel
Výhodou slnolamov je aj ich podobnosť s vonkajšími žalúziami. Na jednom objekte sa dajú tieto dva tieniace systémy tvarovo a farebne dobre kombinovať.
Finančne náročnejšou variantou sú pohyblivé slnolamy. Lamely pohyblivých slnolamov sa dajú natáčať počas dňa v závislosti od dopadu a intenzity slnečných lúčov. Optimalizácia polohy lamiel pomocou automatického riadiaceho systému zabezpečuje vyrovnané svetelné podmienky vnútorných priestorov budovy a poskytuje obyvateľom maximálny užívateľký komfort.